Pred veľkou kovovou bránou zastal džíp a zatrúbil. Zároveň z neho vyskákalo päť dievčat a jeden chlapec v rôznom veku a všetkým od úžasu spadli sánky a lyže na cestu. (Úbohé deti akosi pozabudli, že je leto.) Toto nečakali – možno palác alebo panelák, ale niečo medzi tým nie: tento úchvatný dom s úchvatnou záhradou, úchvatnou obyvateľkou a úchvatným sluhom. (Dobre, to posledné je žart, ale Winstonovi ani muk, beztak je to určite starý zošúverený starec s protézou nasadenou naopak.)
Brána sa automaticky otvorila (bez zásahu Lary, čo sa jej veľmi nepáčilo, vďaka tomu sa jej dostala do domu Bartoliho banda, ale čo už môže človek očakávať od dnešnej techniky?) a všetci vošli do záhrady, čudujúc sa, kde je ich budúca učiteľka.
„Pozrite na toho koňa!“ potešila sa šestnásťročná Sarah Stand z Anglicka, ktorá prejavuje veľký záujem o archeológiu a má zmysel pre dobrodružstvo, keďže sa odvážila svojmu hrozne nevrlému dedkovi skryť zuby. Vyštartovala k malej fontáne napravo, v ktorej sa na podstavci vypínal na zadných nohách kôň. Vyliezla na múrik, no vtom sa otvorili vchodové dvere a Lara vyšla von, namierila zbraň na Sarah, ale keď si uvedomila, že je to decko, rýchlo ju zastrčila do puzdra a išla pozdraviť ohúrenú skupinku pri bráne.
„Čaute,“ kývla im a chcela každému potriasť rukou, no každý sa správal podľa veľkosti svojho obdivu k Lare. Sedemnásťročný Andrew a jeho 15-ročná sestra Kate sa vrhli na zem a čelami utreli zem. Sarah sa od strachu skryla do fontány. 14-ročná Simona Kolářová z Čiech čumela ako na zjavenie, Alica (Austrália) sa poklonila a Japonka Taiko spojila dlane a tiež sa uklonila. Lara sa začervenala a radšej išla vyhodiť šoféra džípu.
„Poďme najskôr do domu,“ navrhla Lara po zoznámení a začala s prehliadkou. „Toto je hala, pod schodami je kuchyňa, za nimi telocvičňa a bazén. Tu je Winston, hore sú izby, vy budete spať v stanoch vonku...“ zháčila sa. Winston nie je súčasť nábytku, uvedomila si a predstavila im príjemného starého muža vo fraku s motýlikom, ktorý bol od neustáleho upravovania a poťahovania v dvojnásobnej veľkosti. Sluha sa zatváril zdesene, ospravedlnil sa a išiel si z lekárničky zobrať lieky proti infarktovým stavom.
Prehliadka domu prebehla bez nepríjemností, Andrew objavil stereo súpravu a zapol ju – to by ešte bolo OK, ale Lara si v tej chvíli uvedomila, že v poslednom čase je trochu pokazená a pri zapnutí sa spustí naplno.
„Žijete?“ spýtala sa neisto, keď ich obrovská vlna piesne Home stereo zmietla na podlahu, spravila účes v štýle „pustil som zapnutý fén do vane“ a akosi vyrazila poistky v celej krajine. Zapálila svetlicu a vzdychla, keď videla, že bude musieť zavolať sklára a do Tesca, aby jej doviezli sadu sklenených pohárov.
„Mne to vyrazilo plombu zo zuba!“ fňukala Kate, no inak boli všetci celkom v pohode. Dokonca sa už aj obnovil prúd, tak si išli pozrieť rozprávku na dobrú noc. Prehliadka exteriéru sa odložila na zajtra.
„Ešte to neľutujete, slečna?“ spýtal sa Winston Lary v noci, keď už decká ležali vonku v spacákoch a Lara sa práve chystala do postele. Usmiala sa. „Toto je moje najlepšie rozhodnutie v histórii.“ „Nechcem vedieť o tých najhorších,“ povedal a rýchlo sa odpratal do mrazničky, než ho tam mohla rozzúrená Lara dopraviť sama.