„Čo myslíte, že budeme dnes robiť?“ spýtala sa Kate ostatných, keď prechádzali cez halu do kuchyne.
„Ako poznám Laru, všetko a naraz!“ vyhlásil Andrew a odložil veľký uterák na stolík. Dnes ráno nepadala rosa a všetci boli výnimočne suchí, takže sa nemuseli utierať.
„Potom ti niečo poviem,“ zašepkala mu Taiko a zatvárila sa hrozne tajomne. Andrew začal premýšľať, či to bude vyznanie lásky alebo jej názor na výborný Winstonov čaj, ktorý mal iba jednu chybičku – v skutočnosti to bolo kakao.
„Dobré ráno,“ pozdravil ich sluha a Lara si s potešením všimla, že už nikto naňho nepozerá s výrazom „ten starý vysušený otrava“. Asi boli vďační za teplé kakao alias Čaj 007 v prestrojení.
„Podľa môjho plánu by sme dnes mali začať cvičiť saltá a stojky,“ zívla Lara, “ale neviem, či to nemám vynechať. Také jednoduché cviky už snáď zvládnete, nie?“ Ticho, ktoré potom nastalo, bolo dosť výrečné. Lara vzdychla a žmurkla na Winstona. Odišiel, a keď sa vrátil, tínedžeri neverili svojim očiam. Mal na sebe ten istý čierny oblek ako predtým, ale ozdobený flitrami a korálkami. Zapol už opravenú stereo súpravu aHome stereo preladil na Venice violins. Postavil sa do haly a ohúrené decká sledovali, ako na pieseň tancuje rýchly balet so saltami a stojkami na hranách schodoch. Svoje vystúpenie zakončil efektným saltom vzad z vrcholu schodov, no akosi sa prerátal a dopadol tvrdo na zem, pričom mu hlasno cvakol umelý chrup. Všetci okrem Lary sa k nemu rozbehli a - už trochu vycvičení v liečení zranení – chceli mu pomôcť. Lenže ako ich sluha uvidel, bleskurýchlo vyšprintoval do kuchyne a sám sa zavrel do mrazničky.
„Asi má s vami zlé skúsenosti,“ poznamenala Lara a povzbudivo sa usmiala na zronenú skupinku.
„A teraz ideme von!“
„Ktovie, či má Lara ten plán iba v hlave alebo ho niekam napísala,“ šepkali si a závistlivo pozerali na ich učiteľku tanca, je môj seeen... No, teda na (m)učiteľku, ktorá sa dostala cez halu saltami zakončenými mlynským kolesom, a všetkým napadlo, že ak má plán Lara niekde na papieri, mali by ho nájsť a buď ju odhovoriť od všetkých tých potápaní, skokov, šípok a strieľaní, alebo sa na to aspoň poriadne pripraviť. Lebo Lara ich každý deň poriadne prekvapila niečím absolútne desivým, čo im pripadalo horšie než umieranie na kríži. Dokonca dávala i domáce úlohy!
„Andrew, už dúfam vieš rúčkovať poriadne,“ zašvitorila a ukázala hlavou na rebrík. Chlapec sa vyšvihol na stĺpik a ukážkovo prerúčkoval až nad vodu, kam padol ako vrece zemiakov, no na štýle zas až tak nezáležalo.
„Dobre! Simone, koľko vydržíš pod vodou?“
Simona skočila do bazénika, ponorila sa a Lara začala merať na stopkách čas. Okolo minúty tam dievča vydržalo, potom sa mierne modré prudko vynorilo a nadýchlo sa, to dá rozum, že? Archeologička na ňu spokojne žmurkla a povedala si, že onedlho sa dostanú do Cornwallu v dobrom stave. Teda len v tom prípade, ak s nimi začne trénovať streľbu až vo svojom druhom dome! Inak by si ich domov doviezla akurát tak po kúskoch, do tašky hlavu, sem do batoha ruku a... kam som, sakra, napchala to oko?!
„OK, milí moji, začíname s cvikom dňa – saltá dozadu a vbok! Už to niekto z vás ovláda? Vidím, že nie, tak sledujte!“ Lara predviedla to isté čo v hale, potom preskákala okolo bazénika a napokon sa saltom vyšvihla na nízky múrik, ktorý oddeľoval malý sad. „Kto začne?“
Prihlásila sa Taiko, lebo Lara by z nich beztak niekoho vylosovala a pokúsila sa spraviť salto dozadu.
„Taiko, to robíš mostík!“
„Neublížila si si?“
„Pozor na chrbát!“
„Ticho!“ zajačala Taiko a statočne pokračovala v robení mostíkov, ktoré sa tvárili ako saltá. „Neboj, Lara, nič sa mi nestane,“ usmiala sa – trochu útrpne a premostíkovala sa za roh. Lara pokrčila plecami a sledovala Sarah, ktorá vedela aspoň mlynské kolá a veselo sa točila okolo Lary. Tá ju nechala, lebo dievča malo aspoň základy a išla pomôcť ostatným, ktorí iba bezradne stáli.
Lara sa ich snažila povzbudiť: „Kate, predstav si, že pod sebou máš jemné periny ako hodváb (Kate zúfalo pozrela na betónový chodník), potom, že máš dve anjelske krídla (opäť si zúfalo pozrela na chudé ruky), a napokon, že ti práve ide o život a saltom vzad sa zachrániš – teda, ak za tebou nie je láva, ale dá sa preto vypestovať cit, pokiaľ ho nemáš, ako ja (Kate si po tretí raz zdesene obzrela okolie, aby sa uistila, že za ňou nepreteká lávová rieka). A nevyzeraj tak beznádejne,“ Lara neúprosne ukončila svoje dobre mienené rady a išla povzbudiť Andrewa, ktorý vyzeral ako zmoknuté kura. Žeby to bolo preto, že pri svojom pokuse o salto doboku rachol do vody?! Archeologička sa pred neho postavila a ukázala mu krásny skok, ktorý on síce napodobnil, ale pristál na Alicinej hlave. Lara videla, že sa bude musieť obrniť trpezlivosťou.
O nejaký čas jej Winston priniesol čaj a udivene sledoval Taiko robiacu mostíky, Alicu, ktorá už po dvadsiaty raz skončila na kolenách, alebo Simonu, ktorá si práve skoro rozbila hlavu.
„Učím ich saltá,“ vysvetlila Lara unavene.
„Ide im to,“ snažil sa sluha, aby ju trochu povzbudil, ale keď Sarah padla na chrbát a zajačala, rýchlo sa dopratal z cesty, aby ho Lara neprizabila za neúprimnosť.
Napokon nastal opäť večer a všetci padli ako mŕtvoly do spacákov, pričom ich obväzy na najrôznejších častiach tela svietili v tme lepšie než Mesiac. Lara si ale v izbe pomyslela, že keď to všetci prežili, niečo by z nich mohlo byť. Zatiaľ v hustej tme, za bránami panstva, kula trojica zamaskovaných mužov svoje vlastné plány...
Ráno
Po raňajkách Lara rozhodla, že nasledujúci týždeň budú trénovať iba saltá, čo ich aj potešilo, lebo aspoň nemusia robiť niečo ešte desnejšie, no zároveň boli na seba trochu naštvaní za svoju neschopnosť. Preto sa dnes snažili najlepšie, ako vedeli. Po týždni s nimi mohla byť Lara naozaj spokojná a pustila sa do ďalšej položky plánu, ktorú už ale nestihla dokončiť...